Druhý deň nášho prvého road tripu sme navštívili mesto Suzdal. Od Vladimíru je to necelá hodina autobusom a toto mestečko alebo teda skôr dedinka má viac kostolov a kláštorov ako domov. Fakt nežartujem :) . Stavby ktoré by u náš boli vrcholom sú tu, iba tak že, pri ceste.

Plus všetky tie okná!
Jednoznačne láska na prvý pohľad.
Nevieme presne prečo ich tak robia ale zhodli sme sa, že je to možno ako v Petrohrade, kde cár nakázal, že každý dom musí byť inej svetlej farby aby mesto nevyzeralo tak pochmúrne kvôli večne šedému počasiu.

Na tento výlet sme išli ako skupina 10 študentov, tento krát sme boli až z 8 krajín (Slovensko, Nemecko, Holandsko, Kanada, Nórsko, Fínsko, Japonsko a Švajčiarsko). Skvelé na takýchto výletoch je aj to, že rozoberáme a porovnávame naše krajiny ale o tom potom.

Pár pikošiek na záver:
- Prvý krát čo nám boli v rusku ochotní rozdeliť účet bolo práve v Suzdale.
- Náš japonec sa nás v reštaurácii pýtal, že teda v ktorej ruke sa drží ten náš nožík.
- Ked' zrazu vo vlaku cez váš vozeň začne utekať kopa ľudí viete, že už prichádza revízor. Potom vlak zastaví na stanici. Celý húf ľudí vybehne von a beží o 2-3 vozne d'alej tam kde už revízori boli a v kľude si sadne. Tento húf ludí je vo vekovej kategorii asi od 12 do 70 rokov. A áno, revízori ich videli cez tie velké okná bežať :) Bol to skutočne zážitok.
- Asi to nie je úplne bezpečné byť revízor v Rusku. Boli 3 (väčšina ženy) a strážil ich SBSkar, ktorý stál pri dverách.
- Vlak je ako trhovisko, stále tam niekto niečo predáva. Od ponožiek, cez perá, opasky, šatky až po čučoriedky. Alebo teda bábušky, ktoré spievajú.
- Kým sme boli vo vlaku u nás na internáte horelo. Avšak ked' do mikrofónov kričali aby všetci išli von z budovy povedali, že ale nezabudnite si dokumenty bez nich von nechodťe :) Nakoniec to bol iba malý oheň v kuchyni ale prišli aj hasiči no.