Druhý deň bol o niečo náročnejší.
Z mesta Listvyanka som šoférovala skoro 350 km na ostrov Okhlon, konkrétne do mestečka Khuzhir. Cesta trvala skoro 6 hodín pretože ved' viete, žiadne diaľnice.
Napriek tomu, že som mala dosť veľký strach z ciest a hlavne z mojej únavy, všetko dopadlo v poriadku a to hlavne preto, že sa od nás z auta najčastejšie ozývala jedna veta: "oh máj gáš" alebo teda "oh môj bože". Boli sme veľmi prekvapení, tým aké boli cesty krásne a hlavne tým výhľadom, ktorý sme mali z auta.
Párkrát sme museli zastaviť, pretože nám prechádzali cez cestu kravičky, ovce alebo kone. Inak práve z toho sme mali najväčšiu radosť. Aj ked' som musela zastaviť siemy raz, vždy sme sa tešili ako malé deti a očká nám žiarili :),
Cesta bola skvelá, až kým sme nenastúpili na lod' a neskôr zakotvili . Na ostrove Okhlon sme mali pred sebou už iba posledných asi 35 km. Tie sme však išli hodinu a pol. Tu nielenže neboli diaľnice, tu nebola ani len cesta. Našťastie sme počuli, ževraj ujo Vladimír do roku 2018 cestu postaví :)!
Tá hodina a pol však stála za to že sme mohli zastaviť a pofotiť sa s kravičkami.
Okolo 15:30 sme prišli do Khuzhiru a ubytovali sa v našom autentickom hotelíku. Potom sme sa už iba prešli po mestečku, zajednali veci na nasledujúce dni, najedli sa a išli spať.
Okolo 15:30 sme prišli do Khuzhiru a ubytovali sa v našom autentickom hotelíku. Potom sme sa už iba prešli po mestečku, zajednali veci na nasledujúce dni, najedli sa a išli spať.
