Do Irkutsku sme dorazili o 4:30 ráno po "krátkom", skoro 6 hodinovom lete a s 5 hodinovým časovým posunom. Ďalším krokom bolo požičanie auta, to nám mal ujo Ivan doviezť o 8:00.
Po obhliadke, podpísaní zmluvy a zaplatení som si teda sadla do nášho Renault (u nás doma Dacia) Sandero vo verzií Stepway (hatchback v klobúku Indianu Jonesa ktorý sa tvári ako SUV) a zistila zaujímavú vec. "Ja nikogda nevodila eto mašinu, ja vsegda manual". Bolo prvé čo zo mňa vyliezlo. Áno, bol to automat a nie manuál na ktorý som zvyknutá. Úprimne, neviem kto bol viac vystrašený, či ja alebo ujo Ivan :).
Nejak sa mi podarilo zvyknúť na automat. Samozrejme až po tom ako na mňa ujo Ivan pár krát kričal "ne držite korobku peredach" alebo teda "nechytaj sa tej párky". Potom mi vysvetlil, že v meste sa jazdí 60 ale že ked' uvidím značku Deti 40 tak môžem ísť 59. Hovorím si, fajn.
Následne sme sa vydali na cestu.
Ked'že bola nedeľa ráno - cesty boli prázdne, tým pádom sme si mohli užívať jazdu a obdivovať okolie.
Išli sme 65 km do mesta Listvyanka.
Dorazili sme okolo 10:30, zaparkovali auto pred hostelom a vydali sa objavovať. Mestečko je maličké, má okolo 2000 obyvateľov a ked'že nebola turistická sezóna aj s nami troma nás tam mohlo byť 2003!
Išli sme na raňajky, kde som si objednala bliny s kaviárom. Znie to zvláštne ale boli skvelé :).
Prešli sme sa "centrom mesta" a zarezervovali si výlet na lodi. Tam sme sa dozvedeli zaujímavosti o Bajkale, o jeho čistote a druhoch rýb, ktoré v ňom žijú.
Ďaľšia zástavka bola teda vopred jasná = trhovisko s rybami. Kúpili sme si Omula, ktorý je typický pre Bajkal a žije v hĺbke cca 200 metrov a ešte jednu menšiu rybku, ktorej meno si už nepamätám :). Tá ale údajne žije až v 400 metrovej hĺbke! K rybám sme si dopriali pivo, sadli si k jazeru a spolu s lokálnymi sme si užívali krásne počasie (i ked' bola vlastne dosť zima).
Po neskorom obede nás dostal časový posun, tak sme vrátii na hostel a razom zaspali :).
Listvyanka je prvé mesto pre väčšinu ľudí, ktorí sa rozhodnú navčtíviť Bajkal a vôbec sa nečudujem prečo. Tá atmosféra pri jazere, príroda a Omul sú výborná kombinácia.
Dúfam, že sa mi ešte niekedy podarí vrátiť sa sem.
