Zápisky slovenskej študentky v Ruskej federácii

Konečne som si našla čas a upravila video z nášho výletu do mesta Kazan.

Ešte teraz sa smejem ked ho pozerám :)

Druhý deň bol o niečo náročnejší.

Z mesta Listvyanka som šoférovala skoro 350 km na ostrov Okhlon, konkrétne do mestečka Khuzhir. Cesta trvala skoro 6 hodín pretože ved' viete, žiadne diaľnice.

Napriek tomu, že som mala dosť veľký strach z ciest a hlavne z mojej únavy, všetko dopadlo v poriadku a to hlavne preto, že sa od nás z auta najčastejšie ozývala jedna veta: "oh máj gáš" alebo teda "oh môj bože". Boli sme veľmi prekvapení, tým aké boli cesty krásne a hlavne tým výhľadom, ktorý sme mali z auta.

Párkrát sme museli zastaviť, pretože nám prechádzali cez cestu kravičky, ovce alebo kone. Inak práve z toho sme mali najväčšiu radosť. Aj ked' som musela zastaviť siemy raz, vždy sme sa tešili ako malé deti a očká nám žiarili :),

Cesta bola skvelá, až kým sme nenastúpili na lod' a neskôr zakotvili . Na ostrove Okhlon sme mali pred sebou už iba posledných asi 35 km. Tie sme však išli hodinu a pol. Tu nielenže neboli diaľnice, tu nebola ani len cesta. Našťastie sme počuli, ževraj ujo Vladimír do roku 2018 cestu postaví :)!

Tá hodina a pol však stála za to že sme mohli zastaviť a pofotiť sa s kravičkami.

Okolo 15:30 sme prišli do Khuzhiru a ubytovali sa v našom autentickom hotelíku. Potom sme sa už iba prešli po mestečku, zajednali veci na nasledujúce dni, najedli sa a išli spať.

Čítaj viac

Do Irkutsku sme dorazili o 4:30 ráno po "krátkom", skoro 6 hodinovom lete a s 5 hodinovým časovým posunom. Ďalším krokom bolo požičanie auta, to nám mal ujo Ivan doviezť o 8:00.

Po obhliadke, podpísaní zmluvy a zaplatení som si teda sadla do nášho Renault (u nás doma Dacia) Sandero vo verzií Stepway (hatchback v klobúku Indianu Jonesa ktorý sa tvári ako SUV) a zistila zaujímavú vec. "Ja nikogda nevodila eto mašinu, ja vsegda manual". Bolo prvé čo zo mňa vyliezlo. Áno, bol to automat a nie manuál na ktorý som zvyknutá. Úprimne, neviem kto bol viac vystrašený, či ja alebo ujo Ivan :).

Nejak sa mi podarilo zvyknúť na automat. Samozrejme až po tom ako na mňa ujo Ivan pár krát kričal "ne držite korobku peredach" alebo teda "nechytaj sa tej párky". Potom mi vysvetlil, že v meste sa jazdí 60 ale že ked' uvidím značku Deti 40 tak môžem ísť 59. Hovorím si, fajn.

Následne sme sa vydali na cestu.

Ked'že bola nedeľa ráno - cesty boli prázdne, tým pádom sme si mohli užívať jazdu a obdivovať okolie.

Išli sme 65 km do mesta Listvyanka.

Dorazili sme okolo 10:30, zaparkovali auto pred hostelom a vydali sa objavovať. Mestečko je maličké, má okolo 2000 obyvateľov a ked'že nebola turistická sezóna aj s nami troma nás tam mohlo byť 2003!

Išli sme na raňajky, kde som si objednala bliny s kaviárom. Znie to zvláštne ale boli skvelé :).
Prešli sme sa "centrom mesta" a zarezervovali si výlet na lodi. Tam sme sa dozvedeli zaujímavosti o Bajkale, o jeho čistote a druhoch rýb, ktoré v ňom žijú.
Ďaľšia zástavka bola teda vopred jasná = trhovisko s rybami. Kúpili sme si Omula, ktorý je typický pre Bajkal a žije v hĺbke cca 200 metrov a ešte jednu menšiu rybku, ktorej meno si už nepamätám :). Tá ale údajne žije až v 400 metrovej hĺbke! K rybám sme si dopriali pivo, sadli si k jazeru a spolu s lokálnymi sme si užívali krásne počasie (i ked' bola vlastne dosť zima).

Po neskorom obede nás dostal časový posun, tak sme vrátii na hostel a razom zaspali :).

Listvyanka je prvé mesto pre väčšinu ľudí, ktorí sa rozhodnú navčtíviť Bajkal a vôbec sa nečudujem prečo. Tá atmosféra pri jazere, príroda a Omul sú výborná kombinácia.

Dúfam, že sa mi ešte niekedy podarí vrátiť sa sem.

Čítaj viac

Na poslednú chvílu sa mi podarilo splniť si sen a navštíviť jazero Baikal.

Najčistejšie, najhlbšie a najstaršie jazero na svete.

Z Moskvy sme leteli skoro 6 hodín do mesta Irkutsk a odtiaľ sme už pokračovali autom. To som celú dobu šoférovala ja (napriek počiatočnému šoku) Auto sa nám po skoro 800km podarilo odovzdať prekvapivo nepoškodené a v tip top stave, napriek tomu čo všetko s nami prešlo.
Ale o tom zase inokedy :)

O pár dní pridám viac fotiek, práve totiž odchádzame na vlak smer Petrohrad :).

Čítaj viac

Video z víkendu v mestách Vladimír a Suzdal je konečne na svete.

Teraz už idem iba dokončiť posledné prezentácie a práce, pretože o 2 dni odchádzame. Tento krát celkom d'aleko, 5 hodín a 40 minút cez Rusko.

Uhádnete kam?

Čítaj viac

Minulý týždeň v nedeľu sme boli behať.

Naša univerzita organizovala študenský beh, nebolo to nič kruté iba 5 kilometrov.

Avšak problém bol inde:
- beh bol v nedelu ráno
- v sobotu sme sa vrátili o 4 ráno z party
- vonku bolo 6 stupnov --> pocitovo - 6

Ale všetko sme zvládli a zvyšok dňa sme poctivo prespali :)

Čítaj viac

Kedze som bez roboty tak aj na toto si najdem cas. Alebo si ho mozno najdem iba preto ze to niekoho potesi?

Casto davas to iste slovo do vety ktora nasleduje za tou predoslou, neznie to dobre a vyzera to akoby si mala slovnu zasobu co ale nieje pravda, tak bacha nato.

Deň voľna si žiadal výlet, tak sme sa rozhodli ísť do mesta Sergijev Posad, ktoré sa náchádza hodinu vlakom od Moskvy. Patrí do zlatého prstenca miest okolo hlavného mesta. Je špeciálne hlavne tým, že sa v ňom nachádza najdôležitejší ortodoxný kostol celého Ruska.

A teraz sa idem zasa venovať škole.

Pekný večer.

P.S.: Áno, v piatok večer sedím v škole a zajtra o 9 ráno znovu.

Čítaj viac

Archív blogu

Instagram