Okrem klasickej byrokracie mala príprava mojich ruských štúdii aj zopár perličiek na ktoré by som nerada zabudla:


Na získanie študentských víz pre vstup do Ruska potrebujete rôzne potvrdenie klasického charakteru, teda až na "Kópiu potvrdenia o vyšetrení na HIV vo forme Medzinárodného certifikátu". Predstavte si pohľad všetkých zdesených mamičiek ked' som u mojej (ešte detskej) lekárky v čakárni povedala prečo som prišla.


Víza študentského typu dostanete iba na základe predloženia pozývacieho listu, ktorý mal podľa oficiálnych informácii prísť v júni a to expresnou poštou. Kto by vtedy v máji povedal, že list príde až začiatkom augusta. Začínalo to dobre.


Po mojom faux pas s HIV testom som musela ísť EŠTE RAZ zahanbene k pani doktorke a to pre potvrdenie o tom, že niesom roznášačom žiadnych infekcii. Bez daného potvrdenie by som nemohla zostať na internáte. Ved' samozrejme.


Po tom ako nám 4 dni pre príchodom prišiel e-mail o tom kde teda budeme bývať som proaktívne napísla pani riaditeľke môjho internátu. Chcela som izbu sama pretože veď už som master student a už som na to stará a potrebujem nejaké to súkromie. Samozrejme e-mail som písala po anglicky a naša babuška mi odpísala v krásne ruštine, že izby sú už rozdelené a bývam s nejakou nemkou. Zrejme až taká stará ešte niesom :).


Aby som svoj prvý post ukončila na pozitívnu nôtu musím povedať, že môj prvý deň bol fenomenálny. Síce to bolo zrejme spôsobené tým, že som mala latku nastavenú až nebezpečne nízko ale o tom potom.
- Na letisku prebehlo všetko rýchlo.
- Čakal ma môj "buddy" Andrei aby mi dal hlavné info a odprevadil ma na internát.
- Vonku bolo 29 stupňov.
- Cesta uberom na internáty trvala síce skoro 2 hodiny ale videla som centrum mesta a zažila právu svetoznámu moskovskú traffic (lebo zápcha je zvláštne slovo).
- Internáty sú velmi pekné. Dokonca mám izbu SAMA a kúpelnu budem zdielať iba s dvoma dievčatami. Na dôvod som sa radšej nepýtala :) aby si to ešte nerozmysleli.
- Čo viac si priať.